Učebnica dejepisu pre 7. ročník zahŕňa dejepisné učivo od 15. storočia až po koniec 19. storočia. V 8. ročníku sa preberá celé 19. storočie a končí sa súčasnosťou, teda cez slovenské národné obrodenie, prvú a druhú svetovú vojnu až po nežnú revolúciu.

Pokiaľ ide o 9. ročník - je celý opakovací, a práve preto azda najnáročnejší na spracovanie. Je zameraný na celkové dejiny sveta s akcentom na slovenské reálie. To znamená napr. pri praveku sa uvedie najdôležitejší svetový nález a zvyšok bude venovaný nálezom na území Slovenska. V rámci toho sa vyskytuje veľa kresieb najmä z praveku, obdobia vzniku prvých štátov a zo stredoveku, ktoré však budú len orientačné, ale v záujme získania uceleného prehľadu sa nemôžu vynechať. Podstatnú časť tvoria úlohy typu - skúste nakresliť, vymodelovať z plastelíny, špajdlí, hliny, piesku napr. slovanské hradisko, stredoveký hrad, mesto s opevnením, svoj erb, atď.

Opačný postup bol použitý v 7. a aj v 8. ročníku - zdôrazňujú sa svetové udalosti a domáce sa len spomínajú, keďže 9. ročník je spracovaný presne opačným spôsobom. Napr. v 7. ročníku sú v rámci renesancie či baroka obrázky známych svetových stavieb a len jedna - radnica z Levoče, či kostol z Trnavy - je zo Slovenska. V 9. ročníku je jedna svetová stavba a dôraz sa kladie na orientáciu v domácich reáliách.

Celkový zámer - hlavný cieľ - bolo prezentovať dejepisné učivo ako zaujímavý film. Prevládajú teda obrázky nad textom, podobne ako v zemepise. V 7. ročníku namaľoval Pavol Čisárik vyše 120 kresieb, spolu je obrázkov viac ako 400. Spoločné so zemepisom má táto učebnica dejepisu aj to, že v závere každej kapitoly nasleduje zhrnutie Čo si zapamätám a kontrolné otázky v cvičení Vieš?

Okrem veľkého množstva obrázkov je novinkou časová priamka, ktorá sa nachádza na každej dvojstrane dolu. Žiak si dá vždy ukazovák pravej ruky na rok, v ktorom žijeme, a ukazovákom ľavej ruky hľadá rok, storočie, o ktorom sa práve učí. Samozrejme, je to veľmi náročné. Predpokladám však, že v 9. ročníku by žiaci s orientáciou už nemali mať veľké problémy. Orientáciu uľahčujú aj farebne rozlíšené storočia. 

Farebná škála časovej priamky však naplno vynikne až v opakovacom 9. ročníku, kde sa farby postupne prelínajú jedna do druhej - pravek - žltá, starovek - oranžová, odtiene modrej farby stredovek, novovek - súčasnosť plynule prechádzajú do zelenej.

Pokiaľ ide o jednotlivé kapitoly, nie všetky sú rovnako nosné, dôležité. Niektoré sú koncipované ako tzv. oddychové, to znamená, že ich bude stačiť len spoločne prečítať ako zaujímavosť. Takou je napr. kapitola o Beňovskom, alebo rozvoj dopravy.

Učebnica je riešená tak, aby učiteľ nemusel strácať čas písaním poznámok, ale radšej dva - trikrát zopakoval, zhrnul učivo. Slúžia k tomu aj motivačné otázky pod každým nadpisom. Tie zároveň uvádzajú žiakov aj do nového učiva. V rámci textu Čo si zapamätám sa zdôrazňujú udalosti, ktoré by si žiaci mali zapamätať a mali vedieť ukázať na časovej priamke.

Rovnako ako pri zemepise, aj v prípade dejepisu je možné objednať pracovné zošity z dejepisu pre špeciálne základné školy (pre 7. ročník – 5. vydanie, 8.ročník – 5. vydanie a 9.ročník – 3. vydanie).